This document was not translated into English. Primary language content follows (sk):
III. celoslovenská prehliadka kraslíc v Banskej Bystrici
III. ročník celoslovenskej prehliadky kraslíc a ich tvorcov v Thurzovom dome v Banskej Bystrici, poriadanej Stredoslovenským múzeom v Banskej Bystrici v spolupráci a pod záštitou dlhoročného fotografa pána Vojtecha Majlinga, sme si nechceli nechať ujsť. Naše kroky viedli do srdca Slovenska v čase, keď sa na miestnom hlavnom námestí konal aj Trh Veľká noc 2004, na ktorom bolo možné zakúpiť výrobky aj od niekoľkých remeselníkov – či už kraslice (aj tu dominovali voskované alebo madeirované s voskovaním), výšivky, výrobky z kože, medovníky, perníky, výrobky z prútia (samozrejme, najmä šibáky), ale aj výrobky z dreva, slamy, šúpolia a rôzna keramika.
(po kliknutí na každú fotografiu sa Vám otvorí jej väčšie vyobrazenie)
Samotná výstava v múzeu nás nadchla jednotlivými prezentovanými kusmi, ktoré boli skutočne majstrovskými dielami. Veď posúďte sami – napr. tieto jemné, až “spievajúce” kraslice zdobené voskovaním trubičkou, hačkované alebo odrôtované kraslice.
Výstava bola, ako býva zvykom, doplnená aj živými prezentáciami jednotlivých ozdobovacích techník priamo konkrétnymi remeselníkmi – v čase našej návštevy sme stretli šúpoliarku a krasličiarku (kraslice s zdobené voskom figúrkami v krojoch) pani Zudajovú, práve viažúcu sliepočky a ženičky zo šúpolia, medovnikárku pani Ruskovú, ale aj krasličiarku (vyškrabované kraslice) pani Milenu Majerčákovú. Pani Majerčáková nám prezradila, že technike ozdobovania kraslíc vyškrabovaním sa venuje už 12 rokov – jej krásne diela potvrdzujú jej umenie, ale určite aj dlhé hodiny strávené pri tejto práci.
Pani Majerčáková asi pred tromi rokmi pridala k tejto tradičnej technike svoj prvok – vyškrábané miesta na kraslici ešte farebne domaľuje.
A aké boli jej začiatky? Zrejme ako väčšina krasličiarok začínala voskovaním kraslíc. Išlo však už aj v tom čase o najviac rozšírenú a udržiavanú techniku ozdobovania, pod vedením odborníčky, pani Vlčkovej z Prievidze, sa teda dala na “dráhu” vyškrabovania. A jej práce presviedčajú, že určite neurobila zlý krok.
Pani Rusková – medovnikárka, mala pri sebe aj hlúčik zvedavých detí. V rozhovore o histórii medovníkov sa nám zdôverila, že sa pokúsila zhotoviť aj pôvodné medovníky vo vyrezávanej drevenej forme. Ako uviedla, tajomstvá medovnikárov sú naozaj tajomstvami – vytvorenie správneho cesta a náročné vtlačenie do vyrezávanej formy jej dalo zabrať. Kto by to skúsil, určite by ocenil, akú prácu medovnikári museli vynakladať. Pani Rusková dnes však zhotovuje a ozdobuje najmä medovníky vykrajované. Tak, ako pri iných remeselníkoch, aj pri jej stolíku si mohli záujemcovia konkrétnu remeselnícku techniku vyskúšať (dievča na poslednom z nasledujúcich obrázkov si minulý rok na výstave vyskúšalo ozdobiť kraslicu, tentokrát zvolila medovník, ktorý si sama ozdobila a odniesla domov).
Deti, ktoré sem priviedla ich pani učiteľka, sa prišli podľa jej slov najmä inšpirovať. V škole sa totiž chystali na ozdobovanie kraslíc. Takáto výstava bola pre nich zaujímavou prechádzkou a nielen prezentáciou historicky známych slovenských techník ozdobovania kraslíc, ale podľa nás aj možnosťou porovnať napr. práce s miestnymi gymnazistami, ktoré boli na výstave prezentované.
Výstava pretkaná fotografiami pána Majlinga nepostrádala nielen hačkované kraslice, ale ani ostatné tradičné slovenské techniky – oblepovanie slamou, sitinou močiarnou, bavlnkami, odrôtovanie, vyškrabovanie, voskovanie, batikovanie, madeirovanie s voskovaním, prípadne kombinácie viacerých techník na jednej vajíčkovej škrupine. Návštevníci si mohli prezrieť aj bohato zdobené medovníkové či nádherné a jemné paličkované vajíčka. Vzory leptania sme obdivovali najmä na starých fotografiách, rovnako, ako aj tzv. vyškrabované “písanky”.
Z výstavy sme odchádzali s krásnymi dojmami z vystavených kraslíc, ale aj prístupu a rozhovorov s organizátormi a remeselníčkami. Takéto malé nahliadnutie do minulosti a pohľad na súčasných udržiavateľov starých techník odporúčame aj Vám.